O jazze, „jazzákoch“ a jazzmenoch...

V pondelok sa otvoria brány Žilinského literárneho festivalu. Do festivalového týždňa, plného všakovakých kultúrnych podujatí, umelcov a dobrých kníh sme sa včera prehupli rozprávaním o jazze, „jazzákoch“ a jazzmenoch . Ivan „Kelly“ Kőhler predstavil v nadácii Polis – Petra Lipu.

Išlo o prvý z cyklu večerov pripravovaných v spolupráci s ateliérom I. „K.“ K., ktoré majú nahliadnuť do životov československých osobností hudobného, literárneho a výtvarného života. Príjemné stretnutie ešte podčiarkla jeho nevšedná dramaturgia spojená s videoprojekciou, hudobnými ukážkami a najmä rozprávaním dvoch mužov, ktorým učaroval jazz.

Peter Lipa si zaspomínal na turné s Revival Jazz Band po NDR, na prvé kontakty s kapelami z Nemecka a Poľska, aj na to, ako niekedy v polovici 70-tych rokov vznikla myšlienka Bratislavských jazzových dní. V súčasnosti vrcholia prípravy na ich 36. ročník.

Slovenský jazzový festival

Žilina pritom vonkoncom nebola mimo jazzového diania. Naopak – stala sa jeho ďalším významným centrom. Bratislavské jazzové dni sa podľa Petra Lipu profilovali ako medzinárodný festival. Organizátori však hľadali aj možnosť ako predstaviť slovenských jazzmanov. „Žilina bola vhodná kvôli konzervatóriu, ale aj kvôli amatérskemu podhubiu. A tak vznikol nultý ročník Slovenského jazzového festivalu – nechceli sme ho nazvať prvým, mal byť akýmsi skúšobným. Nebol to len festival, ale zároveň aj súťaž, kde sa mali ukázať nové talenty. Podarilo sa, vďaka Ivanovi Kőhlerovi. Vždy to stojí na jednom fanatikovi, človeku, ktorý má jazz rád a nakazí aj okolie...“ hovorí Peter Lipa.

Živý koncert – najvyššia kategória

Dojem zo živého jazzového koncertu je pre Petra Lipu tým najsilnejším poslucháčskym dojmom. Túžil ísť, vidieť a zažiť na vlastnej koži, kedy preskočí iskra z pódia do hľadiska a naopak, vznikne neopakovateľná atmosféra. V hudbe je pre neho najvyššia kategória živý koncert, na ktorom všetko dobre funguje a vznikne dobrý kontakt s publikom.

Jimmy Rushing, Ray Charles, Joe Cocker... sa stali pre známeho slovenského jazzmena obrovskou inšpiráciou. V roku 1986 bol hosťom BJD aj Bobby McFerrin a spolu s Petrom Lipom sa ocitli na jednom javisku: „Bobbyho koncert bol veľmi úspešný a publikum žiadalo prídavky. Ja už som stál na scéne, chcel som ho predstaviť, že budeme pokračovať ďalej. Potlesk silnel a on sa rozhodol, že ide pridávať. Pristúpil ku mne a spýtal sa, či si s ním nechcem zaspievať. Zaskočilo ma to, ale využil som životnú šancu a súhlasil som. Pri pozornom počúvaní je v strede jedno miesto, kde mi absolútne došiel dych. Svitlo mi v hlave, že spievam s Bobbym McFerrinom a tréma dorazila do mozgu...“

Jazz bude existovať

Peter Lipa odpovedal aj na otázky týkajúce sa neistej budúcnosti jazzu. „Z dvesto ľudí oslovuje jazz vraj asi jedného človeka. To nebude nikdy lepšie ani horšie. Armstrongovi hovorili, že je ambsador jazzu. Vďaka tomu, že bol presvedčivý, podarilo sa mu ho sprostredkovať širokým masám, takí ľudia sú pre jazz veľmi dôležití. A heslo budúcnosti je: Vždy budú dobrí hudobníci, ktorí budú hrať túto hudbu! Či to už bude čistý jazz, alebo bude skombinovaný s vážnou hudbou, etnom, elektronikou, folklórom – to nevieme, ale určite bude existovať...“ uzavrel Peter Lipa.

Nezostalo len pri slovách a nadšenci jazzu si mohli Petra Lipu vypočuť na koncerte, ktorý nasledoval v žilinskom Rondel klube.

Beáta Jarošová

snímka Ľubo Bechný